Idoma shine yaren hukuma na biyu da ake amfani dashi a cikin jihar Benue a kudu maso gabashin Nijeriya, kusan mutane 600,000 (kimantawa a shekarar 1991). Yaren Idoma ya ƙunshi yarukan Agatu, Otukpo, Otukpa, Orokam, Akpa Agila, Utonkon, Etilo, Iyala. Mutanen Idoma galibinsu mafarauta ne, manoma da masunta. Sun yi iyaka da arewa da Nasarawa, kudu ta haye kogi, gabas da Taraba da yamma yamma da jihohin Enugu da Kogi.[2]

Harshen Idoma
Lamban rijistar harshe
ISO 639-3 idu
Glottolog idom1241[1]

Sunayen dabbobi gyara sashe

English Idoma
dog ewo
leopard eje
lion agaba
elephant adagba
squirrel ocha
ground squirrel okwleje
antelope awi
gorilla obagwu
cow ena
scorpion ena; akpe
goat ewu
male-goat opi
horse onya
sheep ala; adangba
ram omede
hawk uche
kite omaga
eagle okpe
snake egwa
boa (snake) idu
python (snake) idili
lizard apa
mamba (snake) aka
cobra (snake) owa
mole (snake) ekwu
viper (snake) ogwiji
crocodile ikwu
partridge ewa
monkey eka
parrot iga
rooster obugwu
mice iyumbe
rat ifu; ikrekwu
chimpanzee ehlo
bat ido; udo
sparrow egwe
finch aylo
vulture epu; efu
bald eagle acha
tortoise ikinabo; okpakwu
butterfly ibebe
chameleon anyinya
woodpecker otachikpokpo
crab akle
toad aklifu
dog ewo
dove okede; okarikede
pigeon okantebe
owl ogwugwu
deer ewi
falcon uch’okpafa
giraffe ocha
koala akango
penguin igwe
onyx enoba
zebra otina
beetle ogbemi
swift akpandede
praying mantis ogongo
grasshopper ikaka
cricket ata
grasscutter obije
ant ilu
soldier ant egayinu
mosquito imu
fish ebenyi
catfish edu
tilapia apatampa
pig ehi; okome
cat obla; obisi
duck idangbolo
ferret otekneje
ringneck dove otitii
cockroach akpanga; apupre
electric fish oriri
agama lizard obolokpo
red-headed lizard oroburu
wasp amlupka
bee enwu
hedgehog egbe
snail igbi

Manazarta gyara sashe

  1. Hammarström, Harald; Forkel, Robert; Haspelmath, Martin, eds. (2017). "Harshen Idoma". Glottolog 3.0. Jena, Germany: Max Planck Institute for the Science of Human History.
  2. Cite error: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named e18